V r. 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a po skončení štúdia pracoval od r. 1952 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V r. 1960 pôsobil nakrátko ako vedúci katedry marxizmu-leninizmu na Vysokej škole ekonomickej, potom sa vrátil späť na Univerzitu Komenského, kde od r. 1973 do r. 1980 pôsobil ako vedúci katedry všeobecných dejín a archeológie. V r. 1960-1962 a 1970-1976 bol dekanom fakulty, v r. 1976-1979 prorektorom Univerzity Komenského. V r. 1980 sa stal riaditeľom Historického ústavu SAV, ktorý sa v r. 1982 premenoval na Ústav historických vied. Od r. 1982 bol hlavným redaktorom Historického časopisu, od r. 1983 zborníku Studia historica Slovaca. Vo svojom diele sa venoval predovšetkým dejinám Slovenska a Československa po r. 1948, dejinám Sovietskeho zväzu a svetovej socialistickej sústavy.
Dionýz DUGAS (1941)
Fotograf a vydavateľ. Je autorom vyše štyridsiatich obrazových publikácií, medzi najvýznamnejšie patria Severný Spiš (Osveta Martin, 1979), Východné Karpaty (Osveta Martin, 1984), Chodníkmi Slovenského raja (Šport, 1986), Okres Svidník (Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1989), Svätá zem (Dino, 1992), Pieniny (Voyager Warszawa, 1996), Prešov – mesto a jeho čas (1997), Tatranský národný park (Dino, 1998), Prešovské biskupstvo (Dino, 1998). Okrem fotografovania a vydávania publikácií o krajine, architektúre a cestovnom ruchu sa venuje aj fotografovaniu a publikovaniu liečivých rastlín. Z tejto činnosti sú známe publikácie Babkine bylinky (Dino, 1995), Zdravý život s babkinými bylinkami (Knižné centrum Žilina, 2004) a 500 najlepších receptov ľudovej medicíny (Knižné centrum Žilina, 2007). Svoje fotografie vystavuje doma aj v zahraničí, pripravil samostatné autorské výstavy Čaro domoviny (1984), Príčiny, argumenty, premeny (1989), Prešov – moje mesto (1997), Drevené perly Karpát (2000), Indonézia (2001), Obrázky z ciest (2004), Sabinov (2007), Slovenské dedičstvo Unesco (2009).
Chaire J. M., doc. PhDr. Vladimír GONĚC, CSc. (1950)
Je držiteľom stolice Jeana Monneta pro dějiny evropské integrace na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Súčasne je dlhodobo hosťujúcim pedagógom Filozofickej fakulty Karlovy univerzity v Prahe. Je členom Česko-slovenskej komisie historikov a Česko-ruskej komisie historikov a archivárov. Je predsedom redakčnej rady a vedúcim redaktorom Česko-slovenskej historickej ročenky (dlhodobý projekt GAČR), ďalej členom redakčných rad časopisov Slovanský přehled, Slovanské historické studie a Rossica. Vedie edičnú radu Dějiny evropské integrace a jej cudzojazyčnú súčasť Outlines on the European ideas, federalism and constitutionalism pri Brnenskom centre európskych štúdií. Zameriava sa predovšetkým na dejiny ideí, kultúrne dejiny a právne dejiny 20. storočia, špeciálne na stredoeurópsku problematiku v celoeurópskych súvislostiach a na česko-slovenské vzťahy. Z jeho tvorby aspoň cudzojazyčné monografie: Hubert Ripka: un européen (2006); Skizzen zu mitteleuropäischem rechtpolitischem Denken. Über Voraussetzungen, Bedingungen, Hindernisse für europäische Integrationsprozesse (2007); In between Enthusiasm and Pragmatism: How To Construct Europe? (2008); An Eastern Schuman Plan? Project of Central and East European Coal and Steel Community and Political Community 1953 (2009).
Arch. Dipl.-Ing. Dr. h. c. Walter HILDEBRAND
Architekt, honorárny konzul Rakúska na Slovensku, zanietený poľovník.
Doc. PhDr. Ivan CHALUPECKÝ (1932)
V rokoch 1956 – 1996 pracoval v Štátnom archíve v Levoči. Prednášal cirkevné dejiny v Teologickom inštitúte CMBF UK Bratislava v Spišskej Kapitule v rokoch 1990 – 2003, to isté i historické disciplíny na Katecheticko-pedagogickej fakulte Žilinskej (teraz Katolíckej) univerzity v Ružomberku v rokoch 1996 – 2002. Člen Vedeckej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku do 2008. Zaoberá sa cirkevnými dejinami, pomocnými vedami historickými a regionálnymi dejinami Spiša. Podstatná spolupráca na Dejinách Levoče II (1975), Dejinách Rožňavy I (1978), Dejinách Krompách (1981), Dejinách Popradu (1998), na práci o Majstrovi Pavlovi z Levoče, na sprievodcoch po pamiatkach (Chrám sv. Jakuba v Levoči, Hrad Ľubovňa a i.). Spolupráca na Encyklopédii Slovenska, Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku, Österreichisches biographisches Lexikon, Lexikone katolíckych kňazských osobností Slovenska. Čestný člen a dlhší čas člen výboru Slovenskej historickej spoločnosti, predseda Spišského dejepisného spolku, člen Südostdeutsche historische Kommission a člen Südostdeutsches Kulturwerk/Institut für deutsche Kultur und Geschichte Südosteuropas. Aktívna účasť na Predsynodálnom sympóziu vo Vatikáne v r. 1991 a na mnohých vedeckých konferenciách na Slovensku a v Európe. Oponent viacerých doktorandských prác na Pápežskej akadémii v Krakove a na iných univerzitách. Nositeľ Križkovej a Sasinkovej medaily za prácu v archívnictve, laureát ceny Daniela Rapanta, rytier Rádu sv. Silvestra pápeža, čestný občan mesta Kežmarok, čestný člen Spolku sv. Vojtecha a Spišského dejepisného spolku.
PhDr. Mária HOMIŠINOVÁ, PhD. (1956)
Je samostatnou vedeckou pracovníčkou Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Súčasne je podpredsedníčkou Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe (VUSM).Venuje sa problematike etnických menšín na Slovensku i v Maďarsku. Sleduje vplyv etnických vzťahov na ďalší spoločensko-politický vývin a skúma sociologické a sociolingvistické aspekty spolužitia majoritných a minoritných etnických spoločenstiev v obidvoch krajinách. Dlhodobo zastrešuje vedeckovýskumné projekty s etnickou problematikou riešené v spolupráci s VUSM v Maďarsku a MAV v Budapešti. Prednáša na Prešovskej univerzite v Prešove a na Katedre sociológie ATH v Bielsko-Bialej v Poľsku.
Je autorkou troch monografií vydaných v zahraničí (naposledy: Identitás, nyelvhásználat, asszimiláció. Etnikai folyamatok a magyarországi kisebbségi családokban. MTA KI, Gondolat, Budapest, 2008), spoluautorkou niekoľkých odborných publikácií (naposledy: Šutaj, Š. – Homišinová, M. – Saposová, Z. – Šutajová, J.: Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 – identita a politika. Universum, Prešov 2006) a desiatok vedeckých štúdií uverejnených na Slovensku a v zahraničí.
Dr. Jerzy KUZICKI (1972)
Historik a vysokoškolský učiteľ na Inštitúte dejín Rzeszowskej Univerzity (Instytut Historii, Uniwersytet Rzeszowski). Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa špecializuje na dejiny 19. storočia, katolícku poľskú emigráciu v 19. storočí, zemianstvo v Haliči a na konzervatívne a ultramontánne hnutia v Haliči. Je autorom viacerých vedeckých štúdií vypublikovaných doma (v Poľsku) i v zahraničí, napr.: Od obrazków wiejskich po dzieła filozoficzne. Zarys dziejów oraz oferta Księgarni i Wydawnictwa Dzieł Katolickich, Naukowych i Rolniczych w Krakowie w latach 1849 – 1874. In: Książka ponad podziałami, pod red. Antoniego Krawczyka, Lublin 2007; „Polska” 1848 – 1849 jako organ Stowarzyszenia Ziemiańskiego we Lwowie” In: Kraków – Lwów. Książki – czasopisma – biblioteki, t. VIII, pod red. Haliny Kosętki, Kraków 2007; Koncepcja działalności laikatu wg Bogdana Jańskiego w kontekście zadań świeckich w Kościele katolickim. In: Dziedzictwo Bogdana Jańskiego. Służba Narodowa, pod red. Stanisława Urbańskiego, Warszawa 2007; Польские консервативные группировки великой эмиграции o радикальых социальных переменах. In: История перекрестки и переломы. Материаы международной научной конферении, Волгоград, 14 – 15 мая 2007 г., Волгоградский государственный педагогический университет, Волгоград 2007. Je aj spoluzostavovateľom vedeckých publikácií so širším medzinárodným ohlasom, napr. Małe regiony w wielkiej polityce Polski, Słowacji i Ukrainy (pod red. Mariana Stolarczyka, Andrzeja Bonusiaka, Jerzego Kuzickiego), Rzeszów 2003; Szkice z dziejów Polski południowo-wschodniej i Europy XIX i XX w. : prace uczniów ofiarowane w sześćdziesiątą piątą rocznicę urodzin Profesora Mariana Stolarczyka. (pod red. Andrzeja Bonusiaka, Edyty Czop, Jerzego Kuzickiego). Przemyśl 2005; Z dziejów regionów Europy Środkowowschodniej w XIX i XX wieku. (pod red. Mariana Stolarczyka, Jerzego Kuzickiego, Pawła Graty). Rzeszów 2008.
Univ. prof. RNDr. René MATLOVIČ, PhD. (1967)
Je profesorom na katedre geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove a rektorom Prešovskej univerzity. Pedagogicky pôsobil aj na Filozofickej fakulte PU, Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, Ústave sociológie Rzeszowskej univerzity v Poľsku a bol hosťujúcim profesorom na Université des Sciences et Technologies de Lille, Francúzsko. Je prezidentom Slovenskej geografickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, členom Slovenského národného geografického komitétu, členom výkonného výboru EUGEO – asociácie geografických spoločností krajín Európskej únie, členom vedeckých rád viacerých univerzít a redakčných rád zahraničných a domácich vedeckých časopisov (napr. Geografie – sborník České geografické společnosti, Peregrinus Cracoviensis, Folia Geographica, Region Direct, Geografická revue, Acta Collegii Evangelici Presoviensis). Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava na komplexné štúdium intraurbánnych štruktúr s osobitným zreteľom na ich premeny v kontexte sociálno-ekonomickej transformácie a globalizácie a konceptu kvality života, demografické analýzy a prognózy, regionálne disparity na Slovensku, regionálny rozvoj a konkurencieschopnosť regiónov, religióznogeografický výskum, vývoj geografického myslenia na Slovensku v kontexte paradigmatického vývoja humánnej geografie. Vychoval 4 doktorandov. Je autorom a spoluautorom 206 publikačných jednotiek, z toho 5 monografií – Zakarpatsko (1995), Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov (1998), Trasy za poznaním Slovenska (1998), Geografia relígií – náčrt problematiky (2001), Geografia obyvateľstva Slovenska so zreteľom na rómsku minoritu (2005) a 94 pôvodných vedeckých prác, z toho 32 uverejnených v zahraničí. Eviduje 492 citácií a ohlasov, z toho 123 v zahraničí.
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zároveň vedecky a pedagogicky pôsobí na Katedre ústavného a správneho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Vo vedeckej a publikačnej činnosti sa špecializuje na problematiku ústavného práva, zvlášť postavenie najvyšších ústavných orgánov (Orosz, L. – Šimuničová, K.: Prezident v ústavnom systéme Slovenskej republike. Bratislava Veda 1998), ochranu a kontrolu ústavnosti (Orosz, L. – Mazák, J.: Obce a samosprávne kraje v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republike. Košice 2004), ochranu práv menšín, ako aj problematiku volebného práva. Je autorom viacerých monografií (3), vysokoškolských učebných textov (6) a vedeckých štúdií (cca 60) publikovaných na Slovensku a v zahraničí. Je členom redakčnej rady časopisu Studia wyborcze (Lódz, Poľská republika).
Doc. PaedDr. Martin PEKÁR, PhD. (1975)
Docent v odbore história, pôsobí na Inštitúte histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Špecializuje sa na dejiny Slovenska v prvej polovici 20. storočia, národnostnú problematiku na Slovensku v 20. storočí a regionálne dejiny východného Slovenska. Je autorom monografie Východné Slovensko 1939 – 1945 : Politické a národnostné pomery v zrkadle agendy Šarišsko-zemplínskej župy (Prešov 2007), za ktorú mu bola udelená Cena dekana FF PU v Prešove, spoluautorom monografie Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989 (Prešov 2008) a autorom približne tridsiatich vedeckých štúdií publikovaných na Slovensku i v zahraničí. Na ďalších desiatich publikáciách participoval ako zostavovateľ, príp. výkonný redaktor. V roku 2001 založil a dodnes ako predseda redakčnej rady vedie vedecký časopis Annales historici Presovienses. Je členom viacerých redakčných rád a odborných organizácií.
PhDr. Milan PODRIMAVSKÝ, CSc. (1943-2011)
Pôsobí ako vedúci vedecký pracovník v Historickom ústave SAV v Bratislave. Je členom Slovensko-maďarskej komisie historikov, vedeckých rád (Vojenský historický ústav v Bratislave, Matica slovenská, Slovenský historický ústav MS) a redakčných rád (Encyklopédia Beliana, Annales historici Presovienses, Historický zborník). Zaoberá sa slovenskými politickými dejinami v období 1848 – 1918 so zreteľom na národnostnú politiku v Uhorsku. Roku 2004 dostal Cenu Daniela Rapanta. K jeho najdôležitejším prácam patrí monografia Slovenská národná strana v druhej polovici XIX. storočia (Bratislava 1983) a autorský podiel na syntézach Dejiny Slovenska III a IV (Bratislava 1992, 1986). Uverejnil vyše 70 vedeckých štúdií v periodikách a zborníkoch, ako aj viacero kapitol v kolektívnych monografiách.
Univ. prof. PaedDr. Štefan ŠUTAJ, DrSc. (1954)
Vedúci vedecký pracovník Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach a profesor histórie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Je vedúcim oddelenia histórie na SvÚ SAV a vedúcim Katedry histórie na FF UPJŠ, predsedom slovenskej časti Slovensko-maďarskej komisie historikov, hlavným redaktorom internetového spoločenskovedného časopisu Človek a spoločnosť. Špecializuje sa na slovenské dejiny po roku 1945 najmä na problematiku postavenia národnostných menšín a politických strán. Je autorom 19 monografií a ďalších viac ako 130 prác uverejnených na Slovensku a v zahraničí, na ktoré bolo zaznamenaných viac ako 700 citácií, z nich 300 v zahraničí (z najvýznamnejších napr. Magyarok csehszlovákiaban 1945 – 1948 között – kisebbségkutatás. Budapest : Lucidus Kiadó, 2008; Maďarská menšina na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. Veda, Bratislava 1993; Občianske politické strany na Slovensku v rokoch 1944 – 1948. Veda, Bratislava 1999; Nútené presídlenie Maďarov zo Slovenska do Čiech. Deportácie obyvateľstva maďarskej národnosti zo Slovenska do Čiech po druhej svetovej vojne. Prešov: Universum, 2005).
PhDr. Jana ŠUTAJOVÁ, PhD. (1979)
Je absolventkou v odbore politológia – dejepis. Pôsobila ako interná doktorandka a neskôr odborná pracovníčka na Ústave politických vied SAV v Bratislave. Pracuje na Inštitúte politológie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove ako odborný asistent a je zodpovedná za výučbu predmetov Dejiny verejnej správy a Politický systém SR. Výskumne a pedagogicky sa orientuje najmä na otázky verejnej správy a menšinovú problematiku. Je zostavovateľkou dvoch zborníkov a spoluautorkou monografie Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika). Universum : Prešov 2006 a spoluautorkou kolektívnej monografie Maďarská menšina na Slovensku po roku 1989. Universum : Prešov 2008.
Univ. prof. PhDr. Peter ŠVORC, CSc. (1957)
Profesor histórie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Súčasne je podpredsedom Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave, členom Slovenského národného komitétu historikov, členom Slovensko-českej komisie historikov a Slovensko-ukrajinskej komisie historikov, členom Svetovej akadémie rusínskej kultúry (Toronto, Kanada). Je predsedom redakčnej rady internetového časopisu DEJINY. Špecializuje sa na dejiny Československa po roku 1918 s dôrazom na dejiny Podkarpatskej Rusi (Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1919 – 1939). Universum : Prešov 2003, v pražskom vydavateľstve Lidové noviny mu vyšla kniha Zakletá zem. Podkarpatská Rus 1918 – 1946, Praha 2007) a na cirkevné dejiny medzivojnového obdobia. Je autorom viacerých monografií a desiatok vedeckých štúdií uverejnených na Slovensku, v Európe, v USA a Kanade. Dlhodobo zastrešuje projekt stredoeurópskych dejín 19. a 20. storočia, v rámci ktorého boli vydané špecializované zborníky stredoeurópskych dejín, naposledy Cirkvi a národy strednej Európy (1800 – 1950). Je nositeľom Ceny i Prémie Literárneho fondu Slovenskej republiky, Ceny rektora Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Ceny rektora Prešovskej univerzity, Ceny mesta Prešov a i.
Ing. Mgr. Michail Jurjevič DRONOV (1980)
Je pracovníkom Centra ukrajinistiky a bielorusistiky Moskovskej štátnej univerzity Lomonosova a ašpirantom Inštitútu slavistiky (Instituta slavjanovedenija) Ruskej akadémie vied. Súčasne je riadnym členom Svetovej akadémie rusínskej kultúry (Toronto, Kanada). Je členom redakčnej rady medzinárodného historického časopisu Rusin (Kišinev, Moldavsko). Je predsedom Klubu priateľov Karpatskej Rusi pri Rusínskom krajanskom spolku Karpatska Rus v Moskve. Venuje sa otázkam národnostnej identity Rusínov v 20. stor. Je autorom niekoľkých desiatok vedeckých štúdií a popularizačných článkov.
Mgr. Mária ĎURKOVSKÁ (1981)
Absolventka Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, odbor dejepis a občianska výchova a nemecký jazyk a literatúra. Zaoberá sa problematikou nemeckej menšiny na Slovensku v rokoch 1918 – 1938, jej výskum je orientovaný predovšetkým na oblasť Spiša. Je výkonnou redaktorkou internetového časopisu Človek a spoločnosť, ktorý vydáva Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií a spoluzostavovateľkou zborníkov Šutajová, Jana – Ďurkovská, Mária (Eds.): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1918. (Historické, politologické a právne súvislosti). Prešov : Universum, 2007; Šutajová, Jana – Ďurkovská, Mária (Eds.): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1918. (Identita a politika II). Prešov : Universum, 2008.
Jozef DZURJAK (1953)
Prešiel viacerými zamestnaniami (učiteľ, vychovávateľ, vojak, majster odborného výcviku, odborný metodik pre osvetovú prácu, redaktor okresných novín a opäť pedagóg; v súčasnosti vyučuje v Súkromnom osemročnom gymnáziu na Postupimskej ulici a v Strednej umeleckej škole filmovej v Košiciach). Autor viacerých básnických zbierok, ale aj humoristických relácií písaných pre Slovenský rozhlas.
Mgr. Denisa FEDÁKOVÁ, PhD. (1975)
Sociálna psychologička na Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach. Je členkou slovenského koordinačného tímu celoeurópskeho prieskumu Európska sociálna sonda. Špecializuje sa na problematiku zosúladenia pracovných a rodinných povinností a na problematiku nezamestnanosti. Zároveň je zástupkyňou Strediska pre výskum a rozvoj vzdelávania pri SvÚ SAV. Koordinuje lektorov projektu „Akí sme“ zameraného na rozvoj sociálnych zručností žiakov základných škôl. Je spoluautorkou publikácií Európska sociálna sonda – 2. kolo na Slovensku, Európska sociálna sonda – 3. kolo na Slovensku, ktoré vyšli vo vydavateľstve Universum a CD publikácie Akí sme?
Prof. PhDr. Marcela GBÚROVÁ, CSc. (1954)
Profesorka politológie a riaditeľkou Inštitútu politológie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Súčasne je členkou pracovnej skupiny Akreditačnej komisie, poradného orgánu Vlády SR, poradkyňou podpredsedu vlády SR, podpredsedníčkou Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva, členkou Rady vlády pre národnosti a členkou Kurikulárnej rady MŠ SR. Je členkou redakčných rád vedeckých časopisov Politické vedy a Acta Politica Slavica a členkou vedeckých rád viacerých vysokých škôl a vedeckej rady Ústavu politických vied SAV Bratislava. Výskumne sa orientuje na otázky národnej a občianskej identity a medzietnickej komunikácie, na problematiku ľudských a občianskych práv, na politický systém Slovenskej republiky, na dejiny slovenského politického myslenia a na aktuálne témy politického života v Slovenskej republike. Je autorkou monografických prác (Medzi identitou a integritou. Prešov: Slovacontact 1996, Na ceste k politike štandardu. Prešov: Náuka 2000, Dotyky s politikou. Trenčín: Q-EX, a. s. 2002, Between the national the civil. Slovak experience. Prešov: Clovacontact 2004), časopisecky a zborníkovo publikovaných vedeckých štúdií a editorských prác (napr.: Politický systém Slovenskej republiky – stav, kontexty, perspektíva. Zborník. Prešov: FF UPJŠ Prešov 1997; Voľby 1998 v Slovenskej republike. Zborník. Prešov: Slovacontact 1998; Formovanie európskej občianskej spoločnosti. Zborník. Prešov: FF PU Prešov 2005; Medzikultúrny dialóg. Prešov: Filozofická fakulta PU Prešov 2009). Dlhodobo zastrešuje vedecko-výskumné podujatie Prešovské politologické dni, ktoré je dobre známe na politologických pracoviskách na Slovensku a v zahraničí.
PhDr. Pál Attila ILLÉS (1966)
Pracovník Ústavu slavistiky a strednej Európy na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity Petra Pazmanya (Pilíšska Čaba, Maďarsko). Je organizátorom stredoeurópskych a vyšehradských štúdií na FF KU PP. Je podpredsedom Výskumnej skupiny Strednej Európy Svätého Vojtecha (Ostrihom), členom maďarsko-poľskej komisie historikov. Špecializuje sa na dejiny cirkví v strednej Európe v 19. a 20. storočí. Je autorom viacerých publikácií (maďarských aj zahraničných) o kultúrnej, spoločenskej a politickej úlohe cirkví v 19. a 20. storočí. Súčasne je spoluautorom knihy o spoločenskej, politickej, ekonomickej situácii vyšehradských krajín po nežnej revolúcii a lexikónu dejín kultúry strednej Európy.
Univ. prof. RNDr. Robert IŠTOK, PhD. (1957)
Štúdium odboru geografia a kartografia v špecializácii humánna a regionálna geografia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1981, kedy sa stal vysokoškolským učiteľom na Katedre geografie Pedagogickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (v súčasnosti Katedra geografie a regionálneho rozvoja Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove). Na univerzite prednáša predmety zamerané na regionálnu geografiu, politickú geografiu a geopolitiku a regionálny rozvoj. Absolvoval niekoľko zahraničných študijných pobytov na univerzitách v Česku a Poľsku. V súčasnosti prednáša aj na Ostravskej univerzite v Ostrave. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na problematiku politickej geografie a geopolitiky a sídelnogeografickú problematiku. Bol riešiteľom viac ako desiatich výskumných projektov. Publikoval viac ako sto prác doma a v zahraničí, na ktoré zaznamenal viac ako 200 citácií. Je autorom dvoch politickogeograficky zameraných monografií – Štát na politickej mape sveta. Politickogeografické a geopolitické aspekty (1997) a Politická geografia a geopolitika (2003), ktoré sú doteraz jediné na Slovensku.
PhDr. Zuzana KOLLÁROVÁ, PhD. (1964)
Pracovníčka Štátneho archívu v Levoči, pobočka Poprad. V súčasnosti je predsedníčkou Spoločnosti slovenských archivárov, dlhoročnou členkou výboru Spišského dejepisného spolku a členkou Slovenskej historickej spoločnosti. Hlavnou témou jej výskumu sú dejiny Spiša (dizertačná práca – Spišské mestá v poľskom zálohu). Výsledkom štúdia spišských dejín je viac ako 20 monografií miest a obcí, ktorých je zostavovateľkou a aj spoluautorkou (Spišská Belá, Prešov 2006; Dejiny Ždiaru a Tatranskej Javoriny, 2000; Šuňava, 2001; Samuel Weber, 2008. Dlhodobo sa venuje najmä dejinám Rómov a archívnictvu (Sprievodca po slovenských archívoch, Universum : Prešov 1999). Publikovala v Poľsku, USA, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku a Portugalsku. Je autorkou vyše 20 štúdií, stoviek článkov, scenárov výstav, zostavovateľkou dvoch publikácií. Programovo sa venuje mládeži v rámci stredoškolskej a vysokoškolskej činnosti, je vedúcou odboru slovenské dejiny so zameraním na Spiš v rámci Univerzity tretieho veku UMB v Banskej Bystrici, členkou redakčnej rady internetového časopisu Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Dejiny a od roku 2005 je kronikárkou mesta Poprad.
PhDr. Milica MAJERIKOVÁ (1977)
Absolvovala štúdium dejepisu a občianskej náuky na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Je členkou Spišského dejepisného spolku, spolupracovníčkou Spolku Slovákov v Poľsku, Ústavu pamäti národa a Krajanského múzea Matice slovenskej. Venuje sa problematike slovensko-poľských (resp. československo-poľských) vzťahov po roku 1918, regionálnym dejinám severného Spiša a problematike slovenskej menšiny v Poľsku. Je autorkou monografie Vojna o Spiš (Krakov : Spolok Slovákov Poľsku 2007), spoluautorkou regionálnych monografií Tvarožná (Kežmarok : ViViT 2008)a Spišská Stará Ves (Prešov : Universum 2008). Na Slovensku i v zahraničí publikovala niekoľko štúdií a populárno-vedeckých článkov s vyššie uvedenou problematikou.
PhDr. Božena MALOVCOVÁ (1957)
Riaditeľka Štátneho archívu v Levoči, pobočky v Poprade. Je členkou Slovenskej historickej spoločnosti, Spoločnosti slovenských archivárov, Genealogicko-heraldickej spoločnosti, Spišského dejepisného spolku (členka výboru 1998 – 2008), členka rady Akadémie vzdelávania v Poprade. Je členkou redakčnej rady ročenky Spišského dejepisného spolku v Levoči Z minulosti Spiša.
Špecializuje sa najmä na dejiny mestskej a obecnej samosprávy a vývoj cirkevnej správy a školstva na Spiši. Je spoluautorkou asi 20 monografií o mestách a obciach okresov Poprad a Kežmarok. Medzi najdôležitejšie publikácie patria: Spišská Stará Ves. Universum : Prešov 2008, Spišská Belá. Universum : Prešov 2006, História jednej myšlienky. Svit (1934 – 2009). BAMBOW : Spišská Nová Ves, 2009. Je autorkou početných štúdií a článkov k dejinám Spiša v regionálnej aj odbornej tlači uverejnených na Slovensku aj v zahraničí. Ocenenia: Križkova medaila (1995) za zásluhy o rozvoj slovenského archívnictva a osobný podiel na vytvorení optimálnych podmienok pre perspektívny rozvoj popradského archívu; Medaila Františka Víťazoslava Sasinka za zásluhy o rozvoj archívnictva a propagáciu archívneho dedičstva Slovenskej republiky, za dlhodobo dosahované výsledky v odbornej, vedeckej a riadiacej činnosti (2007).
Prof. PhDr. Michal OTČENÁŠ, CSc. (1956 – 2009)
Historik a básnik. Vyštudoval filozofiu a dejiny na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vo svojej práci sa venoval slovenským dejinám a slovenskej historiografii v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Od roku 1980 pôsobil ako asistent na Katedre dejín na FF UPJŠ, v roku 1990 sa stal vedúcim Katedry dejín a archívnictva a v roku 1997 prodekanom pre rozvoj Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Pedagogicky pôsobil na Katolíckej univerzite v Ružomberku ako vedúci Katedry histórie, na Katedre politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a bol zakladajúcim členom Katedry histórie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Bol členom výboru Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV, Historického odboru Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov, členom Spoločnosti pre dejiny strednej a východnej Európy, spoločnosti Veritas, medzinárodnej redakčnej rady Acta Collegii evangelici Prešoviensis, Slovensko-poľskej komisie historikov pri Slovenskej akadémii vied a Poľskej akadémii náuk i Slovensko-poľskej komisie humanitných vied pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky a Ministerstve vedy a vysokého školstva Poľskej republiky. Pracoval ako člen redakčných rád slovenských aj medzinárodných periodík, napríklad Kontakty, Slovanské štúdie, Slavische idée. Jeho publikačná činnosť s početnými ohlasmi obsahuje viac ako tisíc jednotiek, od vedeckých monografií, učebníc, štúdií, článkov až po umelecké dielo: Slovenská historiografia v rokoch 1848 – 1918; Slovenská historiografia v rokoch 1918 – 1945; Čítanka k dejinám slovenskej historiografie do roku1918; Prehľad periodizácie svetových a slovenských dejín; Dejiny slovenskej historiografie v rokoch 1848 – 1893; František Víťazoslav Sasinek – život a dielo; či básnické zbierky Strminy a Štrbské srdce.
PhDr. Marián SOJÁK, PhD. (1970)
Archeológ, samostatný vedecký pracovník, pracuje v Archeologickom ústave SAV Nitra, pracovisko Spišská Nová Ves (Institute of Archaeology SAS).
Pracoviská a významné funkcie: Podtatranské múzeum v Poprade. Najdôležitejšie výsledky: V riešení problematiky horských a podhorských regiónov Karpát (so vzťahmi k Poľsku) v praveku; speleoarcheológia Slovenska so zameraním na východné Slovensko. Je autorom desiatok vedeckých štúdií, autorom a spoluautorom viacerých monografií (Napr. Dejiny obce Spišská Teplica (2002), Batizovce v zrkadle dejín 1264 – 2004 (2004), 30 rokov činnosti Slovenskej numizmatickej spoločnosti, pobočky Svit-Tatry 1974 – 2004 (2004), Moldavská jaskyňa v zrkadle dejín (2007), Osídlenie spišských jaskýň od praveku po novovek (2007)). Participoval na viacerých medzinárodných výskumných projektoch (1996 – 2000 – spoluriešiteľ projektu „Wyniki badań archeologicznych w Magurskiej i Beskidzkiej części dorzecza Dunajca“, 2003 – 2005 – zodpovedný riešiteľ projektu „Ochrana a záchrana historických a archeologických pamiatok na Slovensku ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva“). Je členom Vedeckej rady AÚ SAV, SAS (člen výboru), Národného numizmatického komitétu SR (člen), Spišského dejepisného spolku (člen výboru), Slovenskej numizmatickej spoločnosti – pobočka Svit-Tatry (predseda), Snemu SAV za AÚ SAV Nitra (člen).
Ing. František ŠŤASTNÝ (1935)
Stavebný inžinier, dnes už na dôchodku. Pôsobí ako predseda Rady seniorov, poradného orgánu primátora mesta Prešov. Je autorom historicko-spomienkovej knihy Sabinovská padla, historky zostali, cestopisu Túlavé topánky a kapitoly v knihe Milana Stana: Dva životy Rudolfa Schustra.
Univ. prof. PhDr. Jozef VÝROST, DrSc. (1951)
Profesor psychológie a pôsobí na Spoločenskovednom ústave SAV v Košiciach ako vedúci oddelenia sociálnej psychológie. Špecializuje sa na sociálnu psychológiu a psychológiu osobnosti.
Je autorom a spoluautorom 18 monografií a učebníc, napr. publikácií Výrost, Slaměník: Sociální psychologie (Praha ISV 1997, Praha, Grada, 2008), Aplikovaná sociální psychologie I – III (Praha : Portál 1998, Praha : Grada 2001 a 2007). Vo vydavateľstve Universum boli vydané publikácie Výrost, J. a kol.: Európska sociálna sonda – 2. kolo. Prešov : Universum, 2006 a Výrost, J. a kol.: Európska sociálna sonda (ESS). 3. kolo na Slovensku. Prešov : Universum, 2008.
Je autorom 67 vedeckých štúdií uverejnených v odborných časopisoch na Slovensku a v zahraničí a 51 štúdií a článkov vo vedeckých zborníkoch. Eviduje 318 citácií (50 WOS, 79 zahraničných a 189 domácich). Dlhodobo (od r. 2003) je národným koordinátorom v medzinárodnom projekte Európska sociálna sonda (European Social Survey), ktorý v roku 2005 ako prvý z oblasti sociálnych vied získal najvyššie ocenenie EÚ pre vedu, cenu René Descartesa.
Mgr. Peter ZMÁTLO, PhD. (1965)
Pracuje ako odborný asistent na Katedre histórie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Vo svojom výskume sa zameriava na politické, sociálne a kultúrne dejiny prvej polovice 20. storočia v stredoeurópskom priestore a v regionálnom výskume sa sústreďuje na východné Slovensko, najmä oblasť Spiša i Šariša. Vydal monografie Kultúrny a spoločenský život na Spiši v medzivojnovom období (Bratislava : Chronos 2005), Dejiny Slovenskej ligy na Spiši (Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2007), vysokoškolské učebné texty Internet pre študentov histórie (Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta, 2007), je spoluatorom viacerých monografií miest a dedín na Spiši a niekoľkých desiatok štúdií v domácich i zahraničných zborníkoch a odborných časopisoch, je taktiež zostavovateľom Ružomberského historického zborníka I. a II. Je členom redakčnej rady časopisu Annales historici Presovienses a zborníka Z minulosti Spiša, pracuje tiež vo výbore Spišského dejepisného spolku.